Európska Komisia predstavila koncom minulého roka návrh nového obalového nariadenia, ktorý so sebou prináša celý rad zmien a medzi nimi aj požiadavky na udržateľnosť obalov, pokiaľ ide o minimalizáciu obalov a ich recyklovateľnosť s potenciálom zvýšiť mieru recyklácie a znížiť vplyvy na životné prostredie. Toto nariadenie zároveň dopĺňa nariadenie o ekodizajne udržateľných výrobkov.

Návrh nariadenia upravuje požiadavky na udržateľnosť obalov v kapitole II. K základným požiadavkám udržateľnosti patrí obmedzenie koncentrácií látok vzbudzujúcich obavy ako zložiek obalového materiálu, recyklovateľnosť obalov, minimálny recyklovaný obsah v plastových obaloch, kompostovateľnosť obalov či minimalizácia obalov.

Podľa požiadavky na recyklovateľnosť obalov musia byť všetky obaly recyklovateľné.

Obal sa považuje za recyklovateľný ak spĺňa tieto požiadavky:

• Je koncipovaný na účely recyklácie
• V rámci zberu sa efektívne triedi
• Do vymedzených tokov odpadov sa triedi bez vplyvu na recyklovateľnosť iných tokov odpadu
• Možno ho recyklovať tak, aby výsledné druhotné suroviny boli dostatočne kvalitné na to, aby nahradili primárne suroviny
• Možno ho recyklovať vo veľkom rozsahu

Od januára 2030 musia obaly spĺňať kritériá koncepcie recyklovateľnosti. Od roku 2035 sa požiadavky ešte viac sprísnia s cieľom zabezpečiť recykláciu veľkého rozsahu.

Od 1. januára 2030 sa obal nepovažuje za recyklovateľný ak zodpovedá výkonnostnej triede E podľa kritérií koncepcie na účely recyklácie.

S požiadavkami na recyklovateľnosť obalov úzko súvisí aj platba finančných príspevkov výrobcov v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktoré budú modulované podľa výkonnostných tried recyklovateľnosti (ekomodulácia).

Okrem recyklovateľnosti obalov dôjde aj k obmedzeniu uvádzania konkrétnych formátov obalov na trh, ako napríklad:

• fólie na skupinové balenie výrobkov, zmršťovacie fólie v maloobchodoch,
• sieťky, vrecúška, podložky a nádobky na jedno použitie do 1,5kg zeleniny alebo ovocia, pokiaľ neexistuje preukázateľná potreba zabrániť strate vody alebo sviežosti.
• jednorazové obaly používané v sektore gastra (taniere, šálky, podložky …) a hotelov (obaly s menším objemom než 50 ml alebo s hmotnosťou menšou než 100 g, napr. fľaštičky na krémy na ruky a telové mlieka, vrecúška na miniatúrne mydlá).

Nariadenie zároveň vyžaduje minimalizáciu hmotnosti a objemu obalov pri náležitom zohľadnení ich bezpečnosti a funkčnosti. Súlad s touto požiadavkou sa bude preukazovať technickou dokumentáciou. Novinkou je aj definícia prázdneho priestoru. Tá stanoví, že prázdny priestor sa musí zmenšiť na minimum potrebné pre zabezpečenie funkčnosti obalu takto:

• v prípade spotrebiteľského obalu vo vzťahu k celkovému objemu baleného výrobku a jeho charakteristikám
• v prípade skupinových a prepravných obalov vrátane obalov v elektronickom obchode vo vzťahu k celkovému objemu zoskupených alebo prepravených výrobkov a ich spotrebiteľských obalov.

Za prázdny priestor sa považuje priestor, ktorý je vyplnený vzduchovými vankúšikmi, bulbinkovou fóliou, penou, molitanom, drevitou vlnou, polystyrénom alebo inými materiálmi slúžiacimi k vyplneniu priestoru. Zakázané bude tiež uvádzanie na trh obalov s:

• dvojitými stenami,
• falošnými dnami,
• nepotrebnými vrstvami.

Nová úprava by mala viesť k zníženiu vzniku odpadov z obalov. Cieľom je do roku 2030 znížiť objem odpadu z obalov na obyvateľa o 5%, v roku 2035 o 10% a v roku 2040 o 15%.

Vyhláška č. 259/2023 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MŽP SR č. 371/2015 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovanie zákona o odpadoch v znení neskorších predpisov je účinná od 1.7.2023. Viac informácií nájdete tu.

Aktuálne je návrh v legislatívnom procese, v rámci ktorého ho musí posúdiť Európsky parlament a Rada EÚ.

Prijatie nového nariadenia o obaloch a odpadoch z obalov sa predpokladá do roku 2024.

Ďalšie informácie o nových pravidlách obsiahnutých v návrhu nariadenia o obaloch a odpadoch z obalov budeme prinášať postupne.

Návrh nariadenia o obaloch a odpadoch z obalov nájdete tu.