V Prahe sa konal piaty ročník tradičnej medzinárodnej konferencie Spätný odber 2015
4. 6. 2015
Dňa 19. mája 2015 prebehol v Žofínskom paláci slávnostný piaty ročník medzinárodnej konferencie Spätný odber. Viac než štyri stovky poslucháčov tu oslávilo 10 rokov od začiatku recyklácie elektrozariadení v Českej republike a založenia kolektívneho systému ASEKOL. Téma konferencie sa teda logicky ponúkala. Akú púť prešiel spätný odber elektrozariadení v Českej republike a v zahraničí? Sú súčasné pravidlá nastavené správne a účelne? Významní domáci a zahraniční hostia počas série prednášok a popoludňajšej panelovej diskusie spoločne zhodnotili, či si dosiahnuté výsledky zaslúžia oslavu.
Odovzdané elektro v červených kontajneroch pomáha zdravotne postihnutým
Slávnostnú konferenciu začal Václav Krása, riaditeľ Národnej rady osôb so zdravotným postihnutím. V symbolickom úvode sa zamyslel nad súčasnou spoločnosťou. Ako možno prepojiť ekológiu so sociálnou problematikou? „Euroatlantická spoločnosť sa ocitá vo fáze, v ktorej si plne uvedomuje úbytok zdrojov a ich nerovnomerné rozloženie. V spoločnosti vzniká množstvo skupín, ktoré sú na okraji. Oboje vytvára nestabilitu. Frustrácia a nespokojnosť so životom sú práve tie dôvody, ktoré vedú k deštruktívnym tendenciám v spoločnosti. Preto je spolupráca Národnej rady osôb so zdravotným postihnutím na Spätnom odbere a na projekte Koruna za kilo úplne logická,“ vysvetlil Krása. Koruna za kilo má za cieľ podporiť zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím, príkladne teda prepája ekológiu sa sociálne problematikou.
Rozšírená zodpovednosť výrobcov v priebehu štvrťstoročia v ČR i Európe
Pre Thomasa Lindhqvista je tento rok taktiež významným výročím. Pred 25 rokmi po prvýkrát hovoril o myšlienke rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorá stála na začiatku dlhej cesty k tohtoročnému výročiu. Zhoršujúca sa situácia s odpadmi a ubúdajúcimi zdrojmi ho priviedla k presvedčeniu o nutnosti opätovného využitia výrobkov. V roku 1990 bol tak položený základný myšlienkový kameň recyklácie. Lindhqvist prišiel s návrhom, ako sa vyvarovať hroziacim ekologickým problémom. „Hlavným východiskom je motivovať výrobcov tovarov k väčšej zodpovednosti. Uľahčiť recykláciu už vo fáze dizajnu a výroby!“ povedal Thomas Lindhqvist. A čo podľa neho všetci zúčastnení za 25 rokov dokázali? „V globálnom meradle bola táto myšlienka prijatá a vznikol nový recyklačný priemysel, ktorý sa postupne zlepšuje,“ uzavrel Lindhqvist.
Aký pohľad na teóriu zaujímajú sami výrobcovia, ktorých sa bezprostredne týka? Na túto otázku odpovedala Korrina Hegarty zo Združenia európskych výrobcov domácich spotrebičov so sídlom v Bruseli. Podľa nej výrobcovia počas rokov uznali vlastnú zodpovednosť smerom k životnému prostrediu. Teraz podporujú dlhodobé ekologické záujmy a neustále svoje produkty inovujú.
Korrina Hegarty ďalej predstavila európsku smernicu WEEE, ktorá je výsledkom nielen ich snaženia. Blížime sa tak k dobe, keď budú štáty prostredníctvom WEEE politiky čím ďalej viac tlačené zozbierať toľko elektra, koľko na trh uvedú. Na záver zdôraznila: „Recyklácia bude vždy a neodmysliteľne spojená s vysokými nákladmi. Tieto náklady však môžu byť vyvážené prínosmi z recyklovaných materiálov.“
Ladislav Trylč z Ministerstva životného prostredia nadviazal: „Od roku 2005 dochádzalo k prudkému nárastu zberu elektrozariadení. V súčasnosti sa Českej republike darí odobrať približne 30 % výrobkov, ktoré sa uvedú na trh. Vzhľadom na to, že Európska únia od roku 2016 dáva za cieľ minimálne 40 %, myslím si, že budeme mať čo robiť.“ Takto zhodnotil výzvy, ktoré spätný odber v budúcnosti čakajú. Napriek tomu pochválil činnosť kolektívnych systémov: „Tu je nutné povedať, že kvalita činnosti sa líši.“ ASEKOL ocenil za jedny z najlepších výsledkov zberu a úspešné osvetové programy.
Skúsenosti z koordinačných centier
Český spätný odber stojí pred množstvom výziev. Blíži sa zvyšovanie cieľa, ktorý musí Česká republika zberom každoročne naplniť. Ako sa k tejto úlohe postaviť? O svoje skúsenosti sa prišiel podeliť Andreas Schuh z Koordinačného centra zberu elektroodpadu v Rakúsku, ktoré riadi Ministerstvo životného prostredia. Koordinačné centrum tu slúži na rozdelenie podielov elektra, ktoré musia jednotlivými kolektívnymi systémami zozbierať. Medzi ďalšie funkcie centra patrí kontrola, zaobchádzanie s dátami a riadenia jednotnej, celoštátnej PR komunikácie. O podobnú ukážku dobrej praxe sa s obecenstvom podelil Peter Valent, riaditeľ Koordinačného centra zberu elektroodpadu na Slovensku. Valent vykreslil slovenský systém spätného odberu ako funkčný. Vynikajúcu úroveň slovenského spätného odberu však pripísal kvalitnej legislatíve. Veľké očakávania sa vkladajú do nového zákona o odpadoch z tohto roku. „Zákon sa zameriava na výrobcov obchádzajúcich plnenie svojich povinností, stanovuje jasné a spravodlivé pravidlá,“ hodnotí Valent.
Byrokracia a legislatíva – prekážky spätného odberu?
Potrebu kvalitnej legislatívy zdôraznili tiež ďalší hostia. Ivana Svobodová z Českej inšpekcie životného prostredia načrtla problematický vývoj v českej legislatíve. Nedostatočná legislatíva doposiaľ veľmi limitovala napríklad efektívnu kontrolnú činnosť úradu a sankcie pre nepoctivé kolektívne systémy. Nutnosť ďalšej zákonnej úpravy, správne vymedzenie pojmov a oblastí činnosti musí byť prioritou pre skvalitnenie českého systému zberu.
Naopak bývalý obecný starosta a podpredseda Poslaneckej snemovne Petr Gazdík ohodnotil vývoj spätného odberu v obciach ako úspešný. Vyjadril veľkú spokojnosť s fungovaním systému: „Keď sa na to pozerám ako starosta, tak je veľmi dobre, že tento systém existuje. Pretože obce majú neraz obmedzené možnosti, ako donútiť svojich občanov triediť. Obce však môžu prispieť predovšetkým názornou agitáciou, osvetou a čo je najdôležitejšie, môžu pracovať s mládežou,“ povedal. Na úrovni obcí pripomenul potrebu osvety a práce s mládežou, o ktorú sa aktívne snaží ASEKOL. Na druhej strane Gazdík upozornil na vysokú byrokratickú záťaž spojenú s recykláciou, ktorá môže predstaviteľov obcí demotivovať. Gazdík na záver poďakoval kolektívnom správcom: „Spätný odber elektra funguje oveľa lepšie ako u ostatných komodít odpadov,“ uviedol.
Uvoľnená panelová diskusia plná zaujímavých hostí
Po popoludňajšej pauze spríjemnenej obedovým rautom nasledovala panelová diskusia moderovaná Martinom Veselovským. Počiatočné problémy so zvukovou technikou účastníci zniesli s ľahkosťou vyvažovanou pohotovým vtipom moderátora Veselovského. Panelu sa zúčastnili prednášajúci z prvej časti dňa a prizvaní odborníci Michal Mazal, zástupca Asociácie spotrebnej elektroniky, Jan Kořán, právny expert na odpadovú problematiku, Petr Miller, predseda Zväzu výkupcov a spracovateľov druhotných surovín a Pavol Drahovzal, predseda Zväzu miest a obcí ČR.
Výhľad do budúcnosti a pochvala pre kolektívne systémy
Diskusia sa symbolicky, pri príležitosti desaťročného jubilea v Českej republike, venovala pohľadu do budúcnosti. V úvode sa moderátor pýtal, či sú vôbec potrebné kolektívne systémy. Účastníci sa zhodli, že ide o najlepší možný variant. „Kolektívne systémy sú spoľahlivým, odborným partnerom municipalít a naopak,“ vyhlásil Drahovzal. Hoci prevládal názor, že by spätný odber mal zabezpečiť výrobca, splnenie úlohy nebude možné bez v rovnocenného partnerstva s ostatnými aktérmi.
Spoločne sa diskutujúci zamysleli nad možnosťou zavedenia koordinačného centra v Českej republike podľa vzoru Slovenska a Rakúska. Tento systém v susedných krajinách dlhodobo existuje ako koordinačný a informačný nástroj. „Desať rokov tu funguje nejaký systém zberu. Kolektívne systémy si vytvorili vlastné pod-systémy, ako sú červené kontajnery, a množstvo iných podôb zberu,“ hodnotil advokát Kořán. Prenesenie modelu do Českej republiky by sa teda neobišlo bez komplikácií.
Diskusiu nakoniec rozvírila otázka budúcnosti nádejného konceptu re-use, ktorého princípom je opätovné využitie výrobku. Mnohí z nás si neuvedomujú, že koncept re-use už dávno funguje. V Európe ho poznáme z bazárov, starožitníctiev, z blších trhov. Bude síce široko podporovaným konceptom a výzvou pre ďalšie desaťročia, zatiaľ ale neexistuje odpoveď, ako ho legislatívne podchytiť. Tu sa tak hodia úvodné slová Thomasa Lindhqvista: „Nesúďte možnosť budúcich zmien.“
V debate panovala zhoda, že český spätný odber prešiel vývojom a dospel na dobrú, nie však na vynikajúcu úroveň. Nie je však žiaduce zaspať na vavrínoch. Európska únia nás naopak prostredníctvom direktív núti k nasadeniu omnoho väčšieho úsilia v zbere aj v následných činnostiach.